Od narodenia dieťatka si si prirodzene navykla rozhodovať o ňom pri všetkých bežných denných úkonoch. Je to logické, veď dieťa to samé nedokáže. Kam pôjdete, čo mu oblečieš či čo bude jesť? Neustále rozhoduješ za neho.
Dokáže to už aj samé
Dieťa ale rastie a ty si neuvedomuješ, že v určitom veku sa už dokáže rozhodovať aj samé. A nielen, že to dokáže, ale pri správnej výchove je to priam žiadúce.
Ak budeme za deti robiť všetky, aj tie najbežnejšie rozhodnutia, príde vek kedy ich budú musieť začať robiť sami a nedokážu to. Môžu byť nerozhodné a stratené aj v bežných otázkach ako čo si ráno obliecť (no počkať, toto nám ženám vlastne ostalo až do dospelosti) či ktorú hračku si zbaliť ku babičke. V dospelosti môže byť takýto človek často bez svojho názoru, a tak ľahko manipulovateľný.
„Padla si. To nič nie je. Nehuč!“ – ako reagovať, keď dieťa spadne?
Reč je o drobných činnostiach, kde sa dieťatko musí spoľahnúť samo na seba a na svoj dobrý úsudok. Ak neskôr zistí, že sa rozhodlo nesprávne je to tiež potrebná lekcia do života.
Nechať dieťa rozhodovať samé? Naučíte ho niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia
Ak sa snažíš svoje dieťa uchrániť pred negatívnym následkom jeho rozhodnutia a odopieraš mu možnosť rozhodovania, často sa ti to ako bumerang vráti a ty budeš „tá zlá“.
„Vezmeš si von kolobežku alebo bicykel?“. „Ostaneš so mnou doma, alebo ideš s babkou na nákup?“
Dieťatku to bude istotne chvíľu trvať kým sa rozhodne, no keď povie jasne A, alebo B prevezme tak aj zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Ak sa vráti spolu s babičkou s obchodu a bude nahnevané, že tam bolo veľa ľudí, čakali príliš dlho pri pokladni a jeho to tam už nebavilo, nemôže hnev hodiť na rodiča, pretože sa predsa rozhodolo samé.
Nechaj svoje dieťa rásť
Reč samozrejme nie je o centimetroch ale o rozvoji osobnosti. Škôlkár si už dokáže sám vybrať čo si chce obliecť do škôlky či aké hračky si zbalí na výlet.
Prváčik sa môže rozhodnúť, ktorú školskú úlohu si chce robiť ako prvú. Malý školák sa môže rozhodovať čo by chcel na desiatu. My mu samozrejme dáme na výber z možností, ktoré sú pre nás prijateľné. Takže rozhodnúť sa môže napríklad či chce jablko, banán alebo pomaranč.
Veľmi dôležité je uvedomiť si, že reč nie je o benevolentnej výchove alebo anarchií v domácnosti. Dieťa má jasne určené hranice a rozhodovať sa môže len z možností, z ktorých každá je v našich očiach správna. To znamená, že v žiadnom prípade nemôže rozhodnúť či si chce, alebo nechce večer umyť zuby. Rozhodnúť sa ale môže či si ich umyje pred večernou rozprávkou alebo po nej.
Deti sú úžasné stvorenia, ktoré sú často oveľa múdrejšie než si myslíme. To len my ich zo samej lásky držíme na krátko a pristrihujeme im nevedome krídelká. Nečudujem sa potom, že v dospelosti nedokážu lietať.
