Každé dieťatko sa vyvíja vlastným tempom. Týka sa to aj chôdze. Rodičia často robia chybu, že svoje deti učia chodiť. Tie sa však postavia a urobia prvé kroky, keď na to budú zrelé a pripravené. Vodenie detí za ruky je teda naozaj zbytočné.
Vodenie detí za ruky – Čo je na ňom zlé?
Jedným z nezabudnuteľných míľnikov v živote dieťatka je prvý krok. Najskôr sa postaví, potom sa naučí chodiť popri nábytku a napokon urobí svoje prvé kroky v priestore bez držania. Niektorí rodičia sa snažia drobcovi pomôcť rozchodiť sa a celý proces akosi urýchliť. Vezmú ho za ruky a chodia spolu s ním. Vodenie detí za ruky však nie je práve najšťastnejším riešením. Táto „spolupráca“ sa nevypláca. Môže totiž priniesť viac škody ako úžitku.
Mohlo by sa zdať, že je to celkom neškodné, veď dieťatko v podstate len pridržiavame. Keď si to však rozmeníme na drobné, uvidíme, že zdanie v tomto prípade naozaj klame. Aby dieťa začalo chodiť, musí „absolvovať“ dôležitú prípravu. Najskôr sa plazí, potom štvornožkuje, naučí sa sedieť, začne sa stavať na nôžky, urobí prvé kroky pridržiavajúc sa nábytku, naučí sa udržať rovnováhu v stoji a napokon urobí krok v priestore. Táto postupnosť je veľmi dôležitá. V každej fáze si dieťa precvičuje a posilňuje svoje svaly. Napríklad ako zaťažiť chodidlo, ako ho položiť na zem, ako „uchopiť” terén, ako si nastaviť a meniť ťažisko, ako spevniť trup, ako používať jednotlivé svaly a podobne.
Rodičia by mali vedieť, že vodenie detí za ruky nástup chôdze neurýchli, práve naopak. Je to totiž iba nešťastný zásah do prirodzeného pohybového vývoja, ktorým sa môže celý priebeh učenia narušiť. Dokonca môže negatívne ovplyvniť aj zdravie dieťatka.
Ako znížiť teplotu deťom
Dôsledky chodenia za ruky
Keď dieťa držíme za vystreté ruky, ktoré má zdvihnuté nad hlavou, nemôže ísť o skutočnú chôdzu, ale iba o jej reflexné napodobnenie. Dieťatko na našich rukách visí, preto sa nemôže samo naučiť udržať rovnováhu, nemá skúsenosť ani s hľadaním ťažiska svojho tela. Vodenie detí za ruky spôsobuje poškodenie kĺbov a väzov na ramenách, vznikajú tiež problémy s chrbticou a s držaním tela. V neposlednom rade sa samostatná chôdza dieťaťa značne oddiali, pretože dieťa si na pomoc rodiča veľmi rýchlo zvykne a prestane sa snažiť. Často potom deti vyžadujú neustály kontakt s rodičom, keď sa chcú premiestniť. Plačú a odmietajú štvornožkovať, pretože chcú priestorom chodiť za ruky.
Ako naučiť dieťa chodiť?
Deti zväčša začínajú chodiť vo veku okolo jedného roka. Stáť však už vedia pár mesiacov predtým. Nie je vhodné zasahovať do pohybu dieťatka. Rodičia by nemali dieťa pri chôdzi pridŕžať, ale treba ho nechať, aby pred sebou tlačilo predmety, aby chodilo okolo skriniek a stolíkov, ktorých sa drží. Zasiahnuť treba len v prípade, ak hrozí, že dieťa spadne na niečo ostré, napríklad na ostrý roh nábytku, alebo vnímate iné nebezpečenstvo zranenia. Na druhej strane, neskáčte za dieťaťom zakaždým, keď sa v stoji neudrží. Malé pády mu neublížia, naopak. Sú pre dieťa cenným zdrojom informácií o svojom tele a o rovnováhe.
Ak je teda dieťatko zdravé, vôbec ho chôdzu netreba učiť. Naučí sa to postupne samo prirodzeným vývojom a napredovaním. Tak, ako sa naučilo plaziť alebo sedieť, sa naučí aj robiť jeden krok za druhým. Vodenie detí za ruky nie je cesta. Ak však chcete svoje dieťatko držať, môžete ho chytiť za rúčky tak, že na nich nebude visieť. Radšej sa vy viac skloňte. Prípadne môžete drobčeka pridržať za boky, ale to tiež len minimálne.
Motivujte ho k samostatnej chôdzi
Dieťa teda netreba chôdzu učiť. Môžete ho však k chôdzi motivovať. Napríklad tak, že maliarskou páskou nalepíte na stenu vo výške očí dieťaťa nejaký predmet alebo hračku, ktorú má dieťa rado. To, že bude chcieť pásku odlepiť a predmet preskúmať, ho podnieti k tomu, že sa postaví a pustí sa.
Ďalším tipom je dať dieťaťu dva predmety naraz. Položte na príklad na stolík v obývačke nejaké dva predmety alebo dve hračky. Dieťa sa chytí stolíka, aby sa postavilo a keď bude chcieť naraz chytiť obidve veci, samo seba „oklame“ a pustí sa. Obráťte učenie na srandu a urobte si z toho jednu veľkú zábavu. Fantázii sa medze nekladú. Tou najlepšou motiváciou a zároveň odmenou pre deti je predsa hra.
