Skratka, ktorá v mnohých rodičoch vyvoláva obavy. Keď ju niekde čítame alebo počujeme, hneď si predstavíme hyperaktívne a ťažko zvládateľné problémové dieťa. Na prvý pohľad sa môže zdať, že rodič dieťa nezvláda, že dieťa je nevychované a doslova rodičom „skáče po hlave“. Možno je však za tým skrytý úplne iný problém, ktorý s výchovou ako takou nemá veľa spoločného. ADHD u detí je najmä o problémoch s pozornosťou. O to väčšiu pozornosť rodičov si vyžaduje.
ADHD – Kde sa vzal a čo to vlastne je?
Obávaná skratka pochádza z anglického slovného spojenia Attention Deficit Hyperactivity Disorder. ADHD syndróm definujeme ako poruchu pozornosti s hyperaktivitou. Ide o neurovývojovú poruchu a klinický syndróm, ktorý charakterizujú poruchy správania, neschopnosť sústrediť sa a udržať pozornosť, náladovosť, nekontrolovanie impulzov, hyperaktivita a až extrémny nepokoj. Faktorov, ktoré stoja za vznikom a rozvojom ADHD u detí, je viacero. Veľkú úlohu zohráva genetika, avšak jednou z príčin môže byť aj fajčenie a alkoholizmus matky počas tehotenstva.
Rodičia dieťaťa s ADHD sa môžu nazdávať, že svoje dieťa nevychovávajú dobre, alebo si vyčítajú, že niekde urobili chybu. Nie je to však pravda. Tento syndróm určite nespôsobuje nesprávna výchova, stanovené hranice, ani nadmerné sledovanie televízie či strava dieťaťa. Príčinou je nerovnováha určitých chemických látok v mozgu, ktoré slúžia na prenos vzruchov medzi nervovými bunkami.
Takto sa prejavuje ADHD u detí
Príznaky ADHD môžeme pozorovať už v dojčenskom veku. V tomto bábätkovskom období ide najmä o zvýšenú aktivitu, nepravidelný rytmus spánku a bdenia, veľa kriku a málo rozprávania. Dieťa môže byť citlivé na dotyk a odchýlka od normálu je badateľná aj v očnom kontakte. Často sa stáva, že napríklad na ihrisku dostane neposedné a veľmi živé dieťa nálepku „hyperaktívne“ a hneď sa začnú viesť debaty o ADHD. Na stanovenie diagnózy je však potrebné odborné vyšetrenie. Táto porucha pozornosti sprevádza dieťa od rána do večera. Odkedy sa ráno zobudí, počas celého dňa v škôlke či škole, počas popoludňajších krúžkoch či mimoškolských aktivít, a tiež večer doma. Je to problém nielen dieťaťa, ale celej rodiny.
Medzi hlavné tri prejavy patrí impulzívnosť, hyperaktivita a nesústredenosť. Tieto tri príznaky najlepšie pomáhajú lekárovi s diagnostikou a s následným výberom najvhodnejšieho terapeutického postupu.
Typické prejavy ADHD u detí
Pre škôlkarov s poruchou pozornosti je najpríznačnejšia hyperaktivita. Neskôr, keď dieťa začne chodiť do školy a musí sa v triede sústrediť, začnú sa ukazovať problémy s koncentráciou a s udržaním pozornosti. Práve preto dieťa neobsedí na jednom mieste, je hlučné, neustále sa hýbe. Toto sú ďalšie prejavy ADHD u detí:
– Dieťa vstáva z lavice
– Nečaká na vyvolanie, ale vykrikuje, skáče do reči
– Nedokáže sedieť nad domácimi úlohami, často nedokončí zadanie
– Zhoršuje sa prospech
– Dieťa počas hry odbieha
– Stále rozpráva
– Pozornosť iných si vyžaduje najmä hlukom
– Je netrpezlivé a nedočkavé
– Nevie sa zahrať samé
– Dieťa pôsobí, že nepočúva
– Často robí chyby
– Neriadi sa inštrukciami učiteľa alebo rodiča
– Často odbieha od témy, rozpráva, čo mu napadne
– Zabúda alebo stráca svoje veci
– Vyhýba sa takým aktivitám, ktoré si vyžadujú pozornosť
– Všetko ho rozptyľuje, myslí na mnoho vecí naraz
– Problémy so zaspávaním a spánkom
Diagnostiku zverte do rúk odborníkom
Diagnostikovať hyperkinetický syndróm nie je možné pred dovŕšením troch rokov života dieťaťa. ADHD u detí si, samozrejme, ako prví všimnú rodičia, ktorí sú s dieťaťom najčastejšie. Odporúčania však často prichádzajú od pedagógov v škôlkach alebo na školách. Avšak ak sa rodičom čokoľvek na dieťati nepozdáva a chcú vedieť, na čom doma vlastne sú, odbornú diagnostiku musia nechať na lekára. Ten dieťa prezrie aj čo sa týka stavby tela a hlavne vykoná neurologické vyšetrenie. Všíma si predovšetkým verbálne prejavy dieťaťa, čiže výslovnosť, prípadné rečové vady, ako napríklad koktanie. Sleduje tiež neverbálne komunikačné prejavy – reč tela dieťaťa.
Vyšetrenie zahŕňa tiež sledovanie správania dieťaťa v rôznych situáciách. Lekár s rodičom analyzuje konkrétne situácie, v ktorých sa dieťa správalo nevhodne alebo veľmi impulzívne. Rozoberá sa aj psychomotorický vývin dieťaťa.
Dokážete povedať tieto 3 vety? Mala by to zvládnuť každá žena
ADHD u detí v každodennom živote – Ako to všetko zvládnuť?
Život s dieťaťom, ktorému vyšetrenie odhalilo poruchu pozornosti s hyperaktivitou, nie je jednoduchý, ale všetko sa dá zvládnuť. Ako sa hovorí, kde je vôľa, tam je cesta, a je to naozaj pravda. Rodičia si v prvom rade musia uvedomiť, že obrniť sa trpezlivosťou je azda to najnutnejšie. Je dôležité prijať fakt, že moje dieťa má ADHD. Nepomôžeme si, keď proti tomu budeme bojovať, nič tým nezmeníme. Dieťaťu, a v konečnom dôsledku aj sami sebe, môžeme pomôcť iba správnou liečbou a správnym prístupom.
Základom je liečba. Tá je na jednej strane farmakologická, čiže dieťaťu podávame lieky – psychostimulanciá. Dieťa, ktoré ich užíva, je pravidelne kontrolované lekárom. Na druhej strane túto liečbu môžeme výrazne podporiť nefarmakologickými liečebnými postupmi. Ide o kognitívno-behaviorálnu terapiu a výber tých správnych aktivít pre dieťa.
Ide to aj bez liekov?
To musí určiť detský lekár. Liečebné metódy bez užívania liekov sú však veľmi vyhľadávané. Sú to metódy modernej psychoterapie, ako najmä tieto:
Arteterapia – Práca s rozličnými materiálmi (hlina, drevo…) ktorá sa zameriava na precvičovanie jemnej motoriky s cieľom zotrvať pri činnosti a aj ju dokončiť.
Muzikoterapia – Spev, hra na hudobný nástroj a počúvanie hudby podporuje sústredenie a jemnú motoriku.
Kontrolovaný pohyb – ADHD u detí, ale aj u dospelých, sa okrem iného prejavuje aj sústavnou potrebou hýbania sa, čo je v rámci tejto metódy naplnené napríklad skákaním na trampolíne alebo prechádzaním sa po izbe počas rozhovoru, alebo pri riešení nejakého problému.
Rečová terapia – Logopédia je vhodná hlavne pre deti, ktorým ADHD spôsobuje koktanie alebo nesprávnu výslovnosť.
Hra divadla – V konkrétnej situácii sa dieťa môže zamyslieť nad vlastným konaním. Tento prístup rozvíja tvorivosť, predstavivosť a tiež empatiu. Pomôže tiež nacvičiť si vhodný model správania.
