Možno to poznáte aj vy. Nemôžete sa ani na moment vzdialiť od svojho dieťaťa, pretože inak začne okamžite srdcervúco plakať, akoby vás už nikdy nemalo znovu vidieť. Separačná úzkosť dokáže potrápiť mnoho detičiek a ich rodičov. Ako ju zvládnuť?
Malé bábätko prichádza na tento svet s tým, že si ešte neuvedomuje, že už nie je súčasťou svojej matky. Jeho základnou potrebou je popri kŕmení, spánku a prebalení najmä blízkosť mamy. Potrebuje ju cítiť, vnímať, hovieť si v jej náručí. Veď sa predsa nosilo pod jej srdcom deväť mesiacov, tak prečo by to malo byť inak aj teraz, keď sa už narodilo? Keď sa z rozličných dôvodov táto blízkosť naruší, bábätko zažíva veľký stres. Môže ísť o separáciu bezprostredne po pôrode, ak napríklad mamičke nie je umožnený bonding, prípadne po cisárskom reze v celkovej narkóze, alebo keď je z iných príčin bábätko odlúčené od mamy. Strach a stres z opustenia však zažívajú aj staršie detičky, nielen novorodenci. Hovoríme o separačnej úzkosti.
Separačná úzkosť
Separačnú úzkosť netreba hneď odsudzovať, aby sme ju však mohli poraziť, je potrebné jej porozumieť. Separačná úzkosť je strach z odlúčenia. U dieťaťa sa môže objaviť v období, keď si dieťa vytvára vzťahy k iným ľuďom. Prirodzene, najdôležitejší je preň vzťah s mamou, s ktorou chce byť v neustálom kontakte. Vo veku približne 8 – 10 mesiacov to môže vyústiť do stavu, ktorý sa prejavuje strachom, úzkosťou a až hysterickým plačom. Tento stav sa označuje pojmom separačná úzkosť.
Každé dieťa je originálne a jedinečné, preto sa separačná úzkosť vyskytuje aj skôr, prípadne neskôr, než v ôsmom mesiaci života. Súvisí to s vývojom dieťaťa, ktoré si okolo 6. mesiaca začína uvedomovať, že predmety a ľudia existujú bez ohľadu na to, či ich dieťa práve vidí, alebo nie. Do tohto veku dieťa žije v prítomnom okamihu, je plne zaujaté prítomnosťou – napríklad sa môže hrať s hrkálkou a tá je preň vtedy stredobod vesmíru, nevšimne si, ak sa mamička od neho vzdiali. Postupne sa to však mení, dieťa sa vyvíja a s ním, samozrejme, aj jeho vnímanie reality a okolitého diania. Dieťa si teda uvedomuje blízku osobu a jej existenciu aj v čase, keď ju práve nevidí. Spúšťačom napätia je preň však to, že si dieťa neuvedomuje, že mamička si len odbehla a že ho neopustila. Mama je pre dieťa istotou a bezpečným prístavom, preto sa v jej neprítomnosti dieťa začne báť, či ju ešte niekedy uvidí.
Separačná úzkosť sa objavuje aj u detí vo veku 2 – 3 roky, ako aj v predškolskom veku. Opäť to súvisí s prirodzeným vývojom dieťaťa a s formovaním jeho osobnosti. Dieťa sa v tomto veku prirodzene viac odpútava od mamy, čo však môže mať za následok tiež prejavy separačnej úzkosti.
Prejavy separačnej úzkosti
Malé dieťa ešte nedokáže slovami vyjadriť, čo cíti a čo prežíva, preto je jeho základným vyjadrovacím prostriedkom plač. Pri separačnej úzkosti ide o veľmi silný neutíchajúci zúfalý plač, čo je prvý z príznakov. Medzi ďalšie prejavy separačnej úzkosti po odchode mamy patrí:
strach a neistota
zúfalstvo
obzeranie sa
hľadanie mamy
lezenie/utekanie za mamou
zlosť a agresivita
hádzanie sa o zem
udieranie do niečoho, alebo aj seba
škrabanie
zmeravenie
krik
zadúšanie sa počas plaču
držanie matky za ruku a neochota pustiť ju
Separačná úzkosť – Ako sa jej zbaviť?
Rodičia by si v prvom rade mali uvedomiť, že aj toto je len obdobie a separačná úzkosť odíde tak rýchlo, ako aj prišla. Rozhodne nie je správne tento stav brať na ľahkú váhu. Dieťatku by sme mali dopriať zvýšenú pozornosť, ktorú od nás žiada. Pomáha mu to okrem iného aj v budovaní správnej väzby, ale v neposlednom rade aj pri budovaní dôvery v rodičov.
Čo robiť pri separačnej úzkosti
Ako sa zbaviť separačnej úzkosti? Hoci to nemusí byť jednoduché, ide to, ak zvolíte správny postoj a nebudete dieťa za jeho plač karhať. Čo teda robiť?
Buďte s dieťaťom, buďte mu nablízku a svoju lásku mu dávajte čo najviac najavo pomaznaním, túlením, hladkaním, spievaním pesničiek. Počas obdobia separačnej úzkosti nenechávajte dieťa samé v izbe, ak je to možné, noste ho so sebou. Nemali by ste od dieťaťa odchádzať, ak vás nevidí. Vysvetľujte mu, že musíte na chvíľku odbehnúť. Ak viete, že sa vaše dieťa niektorých konkrétnych ľudí bojí, nevystavujte ho kontaktu s nimi počas tohto neľahkého obdobia. Získavajte si jeho dôveru tým, že mu nebudete sľubovať nič také, čo by ste nemohli splniť.
