V sekcii blogu uverejňujeme úvahy, názory či skúsenosti našich redaktoriek, ale aj čitateliek. Ak aj ty rada píšeš a chceš sa podeliť o svoj príbeh, postreh či pocit napíš nám na redakcia@spokojnamama.sk
Obeť násilia – môže si za to sama?
Už ste sa s nimi určite stretli. Vyskakujú na vás na sociálnej sieti, v komentároch pod príspevkom o ženách, ktoré žili s násilníkom. Názory, ktoré kladú takmer rovnaký podiel viny na obeť násilia, ako samotnému agresorovi. Bolia. Bolia podobne ako tie údery. Prenesú ich do doby, keď ich pravidelne dostávali a nevedeli sa im vzoprieť.
Ešte dnes, po rokoch im ubližujú, pretože im to celé dávajú za vinu. Vedia, že ich píšu ľudia, ktorí zrejme nikdy neboli v podobnej situácií. Takí, čo nikdy nezažili, psychické týranie, vyhrážanie, manipuláciu, fyzické násilie a pocity bezmocnosti. Naťukajú do klávesnice pár písmen a na malú chvíľku sa bahnia v pocite, že sú niečo viac, pretože im by sa to nikdy nestalo.
Ahoj. Poviem ti pravdu. Pár týždňov budem na teba milý a potom, keď si získam tvoju dôveru, dostaneš odo mňa prvú facku. Budem sa tváriť, že ma to mrzí a s plačom ti budem hovoriť, že neviem, čo to do mňa vošlo. Samozrejme ti aj niečo pekné kúpim, alebo ťa vezmem na večeru, aby som ťa presvedčil, že som vlastne romantik, ktorý má ťažké obdobie a stratil nad sebou kontrolu. Som rodený manipulátor a ty veľmi naivná žena, ktorá chce vidieť v každom to dobré. O to jednoduchšie to s tebou bude. Kým dostaneš druhú facku, budeš už opantaná mojimi klamstvami a zaľúbená, tak ako to vedia len ženy. Bitky prídu až neskôr. Bolo by skvelé, keby sa takto predstavujú, však? Bohužiaľ to žiadny z nich neurobí.
A to nevidela hneď od začiatku?
Manipulátor a agresor môže mať viacero podôb. Áno, môže to byť ten typický nekompromisný diktátor. Často ho však nedokážete odhaliť. Vydáva sa za obeť, ktorá potrebuje pomoc. Využíva dôverčivosť svojej obete, klame tak dokonale a prepracovane, že nikomu ani nenapadne ho podozrievať a je majster v navodzovaní viny v ostatných. Keď u ženy príde moment precitnutia, uvedomenie si, s kým žije a rozhodnutie odísť, môže v tom byť tak zamotaná, že nedokáže nájsť sama cestu von.
Pomocné ruky sa za ňou už nenaťahujú, pretože o všetky postupne, ani nevie ako, prišla. Život s agresorom nie je voľba. Je to odporné zneužitie dobrej duše v čase, keď ešte nebola dostatočne vyzretá na to, aby pochopila, čo sa okolo nej deje. Ak sa k tomu všetkému pridá tehotenstvo, alebo dieťa, cesta von je jednou z najťažších ciest, aké tá duša v živote prežije. Raz sa z toho dostane. S ranami na tele, aj na srdci.
Obeť násilia je aj našou obeťou, ak nevieme vážiť slová
A potom si na sociálnej sieti prečíta komentár ženy, ktorá nič podobné nikdy nezažila. Píše slobodná, bezdetná, z izby vo vysokoškolskom intráku vetu: Tak jej treba, nemala si nájsť debila a nechať sa otĺkať.. Všetko sa jej to premietne pred očami a zaplaví ju pocit viny. Podobný, aký mala, už toľkokrát. Napríklad, keď sa s ním už chcela stíkrát rozísť, no on sa jej vyhrážal, že sa zabije.
Možno by sme mali byť viac ľuďmi a menej sudcami. Mali by sme si uvedomovať, že každý vôkol nás má nejaké rany. Niekto malé a nenápadné a niekto tak hlboké, že ho dokážu zraniť aj obyčajné slová. Vážme ich. V reálnom živote aj na sociálnych sieťach.
