Moja žena na materskej nič nerobí!

Ako moja žena na materskej zlenivela

Som obchodný riaditeľ veľkej spoločnosti v hlavnom meste. Moja žena je na materskej dovolenke. Ja sa starám o zabezpečenie rodiny a ona o deti a domácnosť. Väčšinou chodím domov z práce až večer. Niekedy aj víkendy. Každý to pozná. Ak sa chceme mať dobre…

Sme šťastná rodina. Svoju ženu ľúbim a naše dve dievčatá sú úžasné. Staršia má 2,5 roka a mladšia má 4 mesiace.
Pred deťmi žena pracovala ako manažérka a mala pod sebou niekoľko ľudí. Mala výbornú schopnosť deliť prácu, rozumne si organizovať čas aj pracovné úlohy a stretnutia. Chodila vždy upravená a elegantne oblečená.

Príchodom detí sa všetko zmenilo. Doma ju vidím najčastejšie v teplákoch, strapatú a niekedy dokonca so zaschnutou detskou grckou na tričku. Po disciplinovanej manažérke nezostala žiadna stopa. Pobehuje od jednej úlohy k druhej, nič poriadne nedokončí a nestíha. Hračky, krémy, vlhčené utierky sa neorganizovane povaľuju na rôznych miestach v byte. Prádelný kôš je neustále plný a ja niekedy nemám čistú košeľu na obchodné stretnutie. Dlážka je často neumytá a kuchynská linka zacapkaná.

 

Prekvapenie

Raz som prišiel domov skôr. Zrušilo sa mi stretnutie a ja som sa rozhodol prekvapiť dievčatá tým, že prídem už okolo obeda. Prekvapený som však ostal ja. Všade bol neporiadok a moja žena spala spolu s deťmi. Proste spala… Uprostred dňa…
Hneď som pochopil, prečo doma nič nestíha, keď si hocikedy vyspáva.

Mali sme výmenu názorov. Vypočul som si, že netuším koľko práce je s deťmi, keď večne nie som doma. Ona zas, že sebe aj deťom môže kúpiť všetko na čo si pomyslí.

O niekoľko týždňov žena ochorela. Nebýva chorá a keď aj, nie je to na nej nejak vidno. Teraz to bolo iné. Dostala vysoké horúčky a cítila sa vyčerpane. Celý deň strávila v posteli, nevládala ani chodiť. Zobral som si voľno aby som sa mohol postarať o ňu aj deti.

 

Raz zažiť, je lepšie ako 100x počuť

V noci som vstával k menšej a zarábal sunar každé dve hodiny! Dvakrát ju prebaľoval, raz precikanú celú prezliekal. Vôbec som sa nevyspal. Neviem či je toto bežné. Do práce sa potrebujem vyspať a tak obvykle spávam v izbe pre hostí.
Ráno som pripravoval raňajky a chystal čaj pre ženu. Mladšia dcéra bola akási umrnčaná. Kým som natieral chleby, ona plakala v kresielku. Pozapínal som všetky tie zvuky a vibrácie a ona prebalená a najedená plakala bez zjavného dôvodu. Bolela ma hlava z prebdenej noci a jej bezdôvodný plač bol frustrujúci.

Staršia mi odmietala salámový chleba a skončili sme pri jogurte. Kým som malú prezliekol z pyžamka a to bol teda boj, jogurt už bol všade na stole i vo vlasoch. Ledva som dal do poriadku kuchyňu aj dievčatá, žena ma už posielala na doobednú prechádzku. Mladšia vraj zaspí len v kočiari a ak sa nevyspí v obvyklom čase, bude podráždená. Prosím? A aká akože bola doteraz?

Staršia chcela ísť von v tenkých ružových šatách (je január!) lebo vraj je nejaká Elza. S prehľadom absolvujem rôzne rokovania s obchodnými partnermi a mám výbornú schopnosť argumentovať a presvedčiť ľudí o svojej pravde. Argumentovať dvojročnej je ale oveľa náročnejšie, „rozhovor“ je totiž založený len na emóciách a nemá žiadnu logiku!
Keď sme boli všetci traja konečne oblečení, (v normálnom zimnom oblečení!) malá začala tlačiť do plienky…

Dostať sa s nimi von sa zdalo ako nesplniteľná misia…

Po prechádzke som objednal obed. Varenie neprichádzalo do úvahy. Malá stále spala, kým som staršiu kŕmil. Po obede som ju okamžite ukladal aby spali obe naraz. Potrebujem si oddýchnuť. Psychicky aj fyzicky.

Ľahol som si a po asi 15 minútach sa zobudil na plač. Vyskočil som ku kočíku v ktorom som na chodbe mladšiu nechal. Na dlažbe bola z kočiara stečená voda ale na to nebol čas. Vytiahol som maličkú z kombinézy, kým ona plakala. Odložil som ju aby som zarobil sunar a ona plakala ešte viac. V tom z izby vyšla žena, vraj už jej je o niečo lepšie. Doteraz neviem, či to bola pravda alebo to už nedokázala počúvať.

 

Vďaka za jej chorobu

Veľa som potom premýšľal. Takto funguje každá žena na materskej? V ten večer som jej pomohol s kúpaním aj uložením detí. Dlho do noci sme sa rozprávali a ja som sa na ňu zrazu pozeral inými očami. Nech to znie akokoľvek, som rád, že vtedy ochorela. Veľa som si uvedomil. Stále je to tá najlepšia „manažérka“, pretože dokáže manažovať domácnosť a deti a robí to úžasne.  Už viac nebudem vyčítať mojej žene neumytú podlahu alebo neožehlenú košeľu…