Fyzioterapia sa u dospelých spája predovšetkým s liečbou bolesti a pohyblivosti pacienta. Najčastejšie pacienti vyhľadávajú fyzioterapeuta pri zotavovaní po úraze, po chirurgickom zákroku, alebo pri inom, obvykle bolestivom stave pohybového aparátu. V čom sa detská fyzioterapia odlišuje, s čím všetkým dokáže pomôcť a s čím najčastejšie rodičia s deťmi k fyzioterapeutovi prichádzajú? V rozhovore nám to objasní Mgr. Denisa Košová, vedúca fyzioterapeutka centra fyziatrie a liečebnej rehabilitácie Unikliniky Kardinála Korca v Prievidzi.
Deniska, vysvetlíš nám na úvod s čím dokáže detská fyzioterapia pomôcť?
Detská fyzioterapia dokáže pomôcť najmenším detičkám do 2 rokov s problémami ako napríklad popôrodná trauma, problematické otáčanie hlavičky, torticollis, diastáza brušných svalov, rôzne tonusové poruchy, odmietanie ľahu na brušku, otáčania, sedenia, lozenia alebo chodenia. Mňa navštevujú väčšie deti a adolescenti, ktorých trápia ploché nohy, skolióza, akákoľvek bolesť, hypermobilita, varozita a valgozita kolien (teda nohy do O alebo do X), a tak isto poúrazové alebo pooperačné stavy a samozrejme nesprávne držanie tela.
Mala by sa podľa teba návšteva fyzioterapeuta v určitom veku dieťaťa vykonávať aj preventívne, alebo len v prípade, keď už vieme o existujúcom probléme?
Ak má rodič podozrenie, že jeho dieťatko sa nevyvíja tak ako má je vhodné aby sa poradil so všeobecným lekárom, alebo navštívil fyzioterapeuta. Samozrejme, najlepšie predchádzame problémom prevenciou. Tak isto platí, že čím skôr vieme o probléme, tým skôr ho vieme riešiť a jednoduchšie vyriešiť.
Mamička si všimne, že sa jej dieťa veľmi hrbí. Je napríklad aj toto dôvod na návštevu fyzioterapeuta?
Určite áno. V období, keď už dieťa chodí – cca od 1 roka je najčastejším dôvodom návštevy fyzioterapeuta špičkovanie, zlý stereotyp chôdze, alebo chybné držanie tela. To znamená, že si rodič všimne, že sa jeho dieťa hrbí alebo vypúča bruško. Toto môže byť následok svalovej nerovnováhy. Určite je vhodná konzultácia s fyzioterapeutom, ktorý vie po diagnostike doporučiť vhodné cvičenie. Nie všetky deti však musia cvičiť. Niekedy stačí odporúčaných pár cvikov na doma a je vhodnejšie deti prihlásiť napríklad na plávanie, alebo lezenie a následne sa dohodnúť s fyzioterapeutom na kontrole.
Aké sú ďalšie znaky, ktoré nám napovedajú, že s vývojom dieťatka niečo nemusí byť v poriadku?
Okrem vyššie spomínaných to môže byť napríklad aj časté padanie, poruchy rovnováhy a koordinácie.
Je na Slovensku detská fyzioterapia nejakým spôsobom hradená zdravotným poistením, alebo si každú návštevu rodič, resp. pacient platí sám?
Zdravotným poistením je hradená fyzioterapia na základe odporúčania všeobecného lekára, alebo iného špecialistu v určitom obmedzenom množstve. Z môjho hľadiska je však väčším problémom nedostatok kvalifikovaných detských fyzioterapeutov. Nie každé pracovisku na Slovensku má detského fyzioterapeuta. Pri závažnejších diagnózach ako
DMO musia pacienti za odborníkom vycestovať aj do iných miest. Na druhej strane tu máme kvalifikované centrá ako napríklad Adeli Medical Center, kde si však procedúry pacient hradí sám.
S akým problémom u detí sa vo svojej praxi najčastejšie stretávaš?
Vo svojej praxi sa najčastejšie stretávam s deťmi so skoliózou, plochými nohami a v súčasnosti idú do popredia kompenzačné cvičenia pre malých športovcov ako napr. hokejistov a futbalistov.
Priblížiš nám, čo si máme pod pojmom kompenzačné cvičenia pre športovcov predstaviť, a prečo malí športovci takéto cvičenia potrebujú?
Kompenzačné cvičenia pri športoch sú nevyhnutné bez ohľadu na vek. Taktiež sú kompenzačné cvičenia dôležité aj pre ľudí, ktorí nešportujú vôbec. Pri nedostatku športovej aktivity v živote človeka sa môže prejaviť napríklad skrátenie prsných svalov alebo nedostatočné pevné brušné svalstvo. Kompenzačnými cvičeniami vieme týmto veciam predísť. U športovcov, ktorí chcú športovať dlhodobo a bez zranení je veľmi dôležitá regenerácia, ku ktorej patria aj kompenzačné cviky.
Povedzme, že prihlásime dieťa na jednostranne zaťažený šport – napríklad bude hrávať hokej, a to 10 rokov na pravú stranu. O 10 rokov si všimneme, že jedna strana tela je iná ako druhá, no o tých 10 rokov bude už náročnejšie toto ovplyvniť ako keď začne s kompenzačnými cvičeniami hneď od začiatku. Tak isto vhodnými testami a správnymi cvikmi vieme zlepšiť výkonnosť športovca. Kompenzačné cvičenia predstavujú aj uvoľňovacie cvičenia na skrátené svaly a deti si na cvičenie prídu svojim spôsobom oddýchnuť. Ďalej tak isto posilňujeme oslabené svaly, ktoré sa napríklad pri danom športe nie až tak využívajú, aby nevznikali svalové dysbalancie a z toho v budúcnosti funkčné poruchy pohybového aparátu.
Skúsme popísať ako vyzerá detská fyzioterapia. Povedzme, že dieťatku diagnostikuješ skoliózu. Cvičíš s ním pravidelne potom ty ako fyzioterapeut, alebo ho naučíš cvičenia, ktoré má pod dozorom rodiča robiť doma a následne chodí len na kontroly?
Väčšinou ma vyhľadávajú rodičia, ktorých dieťa už má diagnostikovanú skoliózu prípadne inú diagnózu. V tom prípade u mňa nasleduje vstupná konzultácia, kde si naštudujem zdravotný záznam dieťaťa, dieťa opätovne vyšetrím aj ja a zhodnotíme ako sú rodičia a dieťa nastavený na cvičenia a možné riešenia skoliózy. Rodičom sa snažím vysvetliť daný problém a povedať im ako ho vieme ovplyvniť.
Konkrétne pri skolióze ide o každodenné cvičenie aj doma. Poviem im ako si predstavujem ja ideálnu terapiu. Zo začiatku je fyzioterapia intenzívna. Dieťa cvičí so mnou viacej aby sa do toho dostalo a aby si osvojilo cviky. Neskôr už dieťa cvičí viac samé doma, prípadne s rodičom a ku mne chodia obvykle na jednu individuálnu hodinu týždenne. Pokiaľ chcú, majú možnosť sa zapojiť aj do skupinového cvičenia. Skupinové cvičenia majú deti radšej ako individuálne, pretože sa ich snažím viesť viac hravou formou a v skupine máme trošku viac zábavy.
Aj ty máš pri týchto skupinových cvičeniach s deťmi viac zábavy? (smiech)
Práca s deťmi je úplne iná ako s dospelým človekom. Deti je potrebné zaujať a vymyslieť cvičenia, ktoré pripomínajú zábavu a hru. Práca aj komunikácia s deťmi je určite ľahšia na individuálnych hodinách. Detský svet je zaujímavejší, hravejší, zábavnejší a počas cvičenia s deťmi sa sústredím iba na tento ich svet a neriešim „dospelácke“ problémy. Je to pre mňa aj určitá forma relaxu. Žiadna hodina s deťmi nie je rovnaká, ale v každej je úsmev, šťastie, láska, objatia a samozrejme občas aj neplecha. No nie je lepší pocit ako keď vidíte, že sa dieťa už teší, že ide cvičiť a nechodí tam len preto, že musí alebo keď hodina skončí a dieťa ani nechce odísť domov.
Mohla by si nám na záver povedať, či sa stretávaš pravidelne s nejakým problémom, resp. chybou, ktorej by sa mamičky mali vyvarovať a ktorú bežne nevedome v rámci správneho fyziologického vývoja robia?
Tým, že spolupracujem so staršími deťmi sa stretávam skôr s problémom, že rodičia nútia deti doma cvičiť a deti postupom času odmietajú cvičenie celkovo. Nebaví ich klasické cvičenie typu ľahni si na zem a cvič, týmto u nich nevedia upútať pozornosť a ešte od nich častokrát chcú 100% prevedenie cviku. Preto odporúčam rodičom vždy nejakú vhodnú pohybovú aktivitu.
Pri špičkovaní dieťa zobrať namiesto výťahu po schodoch, alebo s ním každý deň vybehnúť na nejaký kopček, prípadne sa začať venovať turistike. Skolióza a plávanie je zas ideálna kombinácia pre deti, ktoré milujú vodu. Pri problémoch s plochou nohou zakúpiť, prípadne doma vyrobiť stimulačný chodník, veľa behať na boso – hlavne v lete a po rôznych povrchoch, alebo zobrať dieťa na klasické preliezky pred panelák.
