Udržať pozornosť dieťaťa celú vyučovaciu hodinu nie je vôbec jednoduché. A čo tak napríklad sedem vyučovacích hodín za sebou? To je nadľudská úloha a vie o tom svoje nejeden učiteľ i žiak. Ak máte doma školáka, a tak máte možnosť ešte sem-tam nahliadnuť do nejakej učebnice, zrejme si o nich, tak ako mnoho slovenských rodičov, myslíte svoje. Dnešným učebniciam je vyčítané, že obsahujú nekonečne veľa poznatkov, ktoré však žiaka nedokážu zaujať. Deti sa z nich mnohokrát memorujú poučky a cudzie výrazy, ktorým vlastne vôbec nerozumujú. Kvantita učiva prevalcováva kvalitu a deťom je napokon vyčítané chýbajúce kritické myslenie a neschopnosť rozmýšľať v súvislostiach.
O tom, či boli kedysi učebnice pútavejšie ako teraz by sme mohli len polemizovať. Jedna konkrétna, z roku 1990, vydaná v podobe Atlasu pre deti, nám však padla do oka a dovolíme si tvrdiť, že jej ilustrácie patria k tým najkrajším, aké sme v rámci učebníc videli.
Učebnica písaná detským jazykom
„Svet hviezd je veľmi mnohotvárny, a čím viac o ňom, deti, viete, tým zaujímavejšie bude putovanie po hviezdnej oblohe. V bezoblačný jasný večer je nebo nad vašou hlavou posypané množstvom hviezd. Pretože sú od Zeme veľmi vzdialené, vidíte ich ako malé žiariace bodky. Poznáme hviezdnych obrov aj hviezdnych trpaslíkov. S niektorými sa zoznámite pomocou našej mapky. Ak určité hviezdy pospájate myslenými čiarami, vyrastú pred vami zaujímavé obrázky, ktoré pri troške fantázie znázorňujú rozprávkové bytosti, zvieratá, prístroje…“ takto pútavo pred viac ako tridsiatimi rokmi učebnica deťom vysvetľovala hviezdnu oblohu.
Učebnica zrejme nemala dlhú životnosť. Jej dvojstrany sú plné obrázkov Česko-Slovenska, avšak len tri roky po jej vydaní vznikla samostatná Slovenská republika. 
Máte aj vy odložené nejaké učebnice či knihy svojho detstva?
