Počuli ste už o projekte Vystrihaj sa Slovensko?! Nejde o žiadnu novinku, keďže projekt na Slovensku úspešne funguje už šesť rokov. Myslíme si však, že je veľmi potrebné, pripomenúť si z času na čas jeho existenciu. Hlavným zámerom projektu, je podpora onkologických pacientov. Liga proti rakovine im v spolupráci s vlasovým štúdiom Zdenky Vrbovej už niekoľko rokov pomáha získať nové vlásky.
Život bez vlasov
Na Slovensku ročne pribudne viac ako tridsaťtisíc onkologických pacientov. Približne polovicu tvoria ženy. Strata vlasov (alopécia) je počas liečby pomerne bežným javom. Nedávna štúdia, v ktorej mali onkologickí pacienti subjektívne označiť závažnosť nežiaducich účinkov, ktoré pociťujú ukázala, aká je pre nich strata vlasov závažná. Dostala sa totiž na tretie miesto – hneď za zvracanie a nevoľnosti. Obdobie počas liečby je pre pacientov finančne náročné a tak sa často stáva, že si parochňu jednoducho nemôžu dovoliť.
Úlohou projektu Vystrihaj sa Slovensko, je aj vyzývať ľudí, aby sa nebáli ostrihať svoje krásne dlhé vlasy a darovať ich na výrobu parochní pre onkologické pacientky. O parochňu môže požiadať každá onkologická pacientka, ktorá o svoje vlasy prišla počas boja s touto zákernou chorobou. Všetky parochne sú im poskytnuté úplne zadarmo.
Ako sa do projektu Vystrihaj sa Slovensko zapojiť?
Ak sa vám páči nápad darovať svoje vlasy, môžete tak urobiť dvoma spôsobmi. Dať sa ostrihať v niektorom zo spolupracujúcich kaderníctiev, alebo si vlasy nechať ostrihať u svojho kaderníka. Kaderník však musí postupovať podľa pokynov, ktoré nájde na oficiálnej stránke projektu. Následne vlasy vložíte do bublinkovej obálky a zašlete do centra Ligy proti rakovine.
Každá jedna zásielka vlasov je zaevidovaná v zozname darcov. Obálky sa otvoria a vlasy kontrolujú. Po odbornej kontrole sa vlasy rozdelia do dvoch skupín. Vlasy, ktoré budú určené na parochne a vlasy ktoré sú vhodné na odpredaj. Z predaja týchto vlasov sa ďalej financuje výroba parochní. Darovať svoje vlasy môže každý, kto nemá farbené vlasy, alebo si ich len zosvetľoval. Muž, žena, alebo aj dieťa. Stačí ak máte minimálnu dĺžku aspoň 40 centimetrov.
Skúsenosť našej čitateľky s projektom Vystrihaj sa Slovensko
Svoje vlasy sa rozhodla darovať aj mamička Ľubica, ktorá nám porozprávala, čo ju k tomu viedlo aj to, či jej za vláskami nebolo smutno.
„O projekte Vystrihaj sa Slovensko som počula prvýkrát v roku 2015. V tom čase som mala dlhé vlasy a roky som sa dávala len podstrihnúť o pár centimetrov. Páčila sa mi myšlienka pomôcť, stále som však nebola rozhodnutá. Úprimne, bála som sa ako budem vyzerať. Mala som naozaj rada svoje vlasy a pravda je, že nemám veľmi rada zmeny. Hlavne čo sa týka vzhľadu. Iba raz v živote som sa prefarbila a bola to chyba. Potom prišlo leto. Mne sa narodil ťažko postihnutý syn a starému otcovi diagnostikovali rakovinu. Vlasy ma už absolútne nezaujímali a na projekt som zabudla. O niekoľko mesiacov môj starký svoj boj s rakovinou prehral a ja som si opäť spomenula.
Myslela som na to, ako mnohé statočné ženy bojujú a ja im môžem pomôcť, aby sa opäť cítili krásne a boli tak ešte silnejšie. Ani nie o mesiac po smrti starého otca som sa objednala ku svojej kaderníčke. Nepovedala som jej však, s akým zámerom. Len, že sa chcem ostrihať. Keď som vošla, porozprávala som jej o projekte. Nemala som ani pravítko či meter, aby sme vedeli pokiaľ má strihať.
Kým ona čítala pokyny ako odstrihnúť vrkoč, kolega utekal do najbližšieho papiernictva po obálku na vlasy. Ja som sedela v kresle a naposledy som sa na seba pozerala v zrkadle. Spravili sme jednu fotku a potom prvýkrát zastrihla. K tvári mi padli prvé pramene vlasov a ja som neverila, že som to dokázala. Vlasy som bola sama pyšne poslať poštou. Nikto okrem môjho manžela nevedel, čo chcem urobiť. Všetci boli unesení a niekoľko priateľov som aj inšpirovala.
O štyri roky mi vlasy dorástli a skoro nikto si už nespomenul, že kedysi som mala vlasy krátke. V septembri, na výročie smrti môjho starého otca som sa objednala do kaderníctva opäť. Na internete som si vyhľadala kaderníctva, ktoré spolupracujú s ligou proti rakovine a darovala som vlasy druhýkrát. Nikto však nečakal, že sa domov vrátim „na dubáka“.
Ako prvý ma videl môj syn. Ten mi povedal, že sa mu to páči. Pýtal sa, kde som sa bola dať ostrihať, aby tam mohol ísť tiež. 🙂 Moja dcéra plakala, pretože na druhý deň sa malo konať triedne rodičovské združenie. Môj nový strih sa jej vôbec nepáčil. Zakázala mi tam ísť. Manžel bol prekvapený a smial sa. Pohľad na mňa ho pobavil. Prišla som za ním na obed a jeden jeho kolega ma ani nespoznal. Nikto nečakal, že takto prídem domov. Mala som to naozaj dosť na krátko.
Prvýkrát mi z toho vyšiel seriózny strih BOB, ale teraz som chcela, aby to bolo šokujúcejšie. Hovorila som si, že čím viac ľudí sa ma opýta prečo som sa dala ostrihať, tým väčšia šanca bude, že sa niekto pridá. Vyšlo to! Ľudia v otočných dverách na mňa ukazovali a šuškali si: „Toto som teraz čítala na internete, darovala vlasy na rakovinu.“
Vlasy mi po viac ako dvoch rokoch poriadne narástli a ja verím, že to nebolo naposledy čo som ich mohla darovať. Nikdy som sa necítila byť škaredá. Či boli moje vlasy dlhé, alebo krátke. Je to jedno. Vždy som to bola JA!!! Pre mňa sú to len vlasy!
Dôležitá časť projektu a darovania je práve osveta a šírenie informácie a preto by darcovia nemali zabúdať na fotku pred a po. Tú môžu zdieľať na sociálnych sieťach s hashtagom #idemdotoho #vystrihajsaslovensko.
Tak čo idete do toho aj vy? Veď vlasy dorastú a ten pocit spolupatričnosti zostane navždy.“
